Raz som si počas voľnej noci narýchlo vyklikal ubytovanie v tradičnej portugalskej quinte vo Folgose. Bola to nádherná stará kamenná budova ukrytá vo viniciach, kde sa rodí slávne portské, s bazénom a s výhľadom priamo na rieku Douro. Keď som dorazil, nikde nebolo nikoho, až som omylom vošiel do súkromného bytu domácich majiteľov. Zasmiali sa a okamžite ma ubytovali.
Cestou som si však všimol, že iná izba má fantastickú súkromnú terasku, z ktorej sa dalo ísť priamo do bazéna bez toho, aby som musel obchádzať celý dom. Išiel som sa spýtať, či by bola možná výmena. Urobili to okamžite, bez akýchkoľvek rečí a bez jediného centu doplatku. Ako drobnú kompenzáciu som dostal tri fľaše vína za štyri eurá. Dodnes si pamätám, ako som tam sedel, pozeral na Douro a mal pocit, že z takých miest sa neodchádza len s rezerváciou v mobile, ale s pamäťou, ktorá sa k človeku vracia ešte dlho potom.
